1.TRIEDA  (5 - 6 ROČNÉ DETI)

My sme trieda predškolákov. Pripravujeme sa na vstup do základnej školy, a tak Vám tu priblížime niektoré naše aktivity, ktorým sa venujeme počas školského roku. Objavia sa tu fotografie z našich hier a aktivít, ale aj básne a piesne, ktoré sa počas šk. roka naučíme.

BÁSNE

1. Máme škôlku maľovanú, zlatý zvonček dáme na ňu.

Keď zvončekom zazvoníme, hneď besiedku otvoríme.

Povieme si čo už vieme, čo je v nás a čo v nás drieme.

Keď sa znova stretneme, zas viac vedieť budeme.

 

Pieseň:

2. My sme veľkí škôlkári, my sa dobre máme,

a ten kto je kamarát, s tým sa vždy zahráme.

Každý deň si zacvičíme, všeličo sa naučíme.

Poď sa aj ty s nami hrať, veď si tiež náš kamarát.

 

3. My už ráno neplačeme za ockom a mamičkou,

celý deň sa pekne hráme s mackom, bábkou, s autíčkom.

Vieme pekne poďakovať, poprosiť aj pozdraviť,

pri rozprávke ticho sedieť spievať, kresliť, súťažiť.

Aj zaviazať topánôčky sa nám zavše podarí,

veď už nie sme jasličkári ale veľkí škôlkári.

 

4. Dal si kocúr čižmy ušiť, chcel sa páčiť mačke.

Začali ho veľmi tlačiť, daroval ich kačke.

Ďakujem ti kocúr milý, mne sa čižmy páčia,

Ibaže v nich neviem chodiť, trochu ma tiež tlačia.

 

5. Pobili sa všetky vrabce, komu obuť nové kapce.

Keď sa vrabce bijete, kapce dáme Ivete.

 

6. Žaloval sa uteráčik zavesený na skrini,

že ho Janko každý večer ručičkami zašpiní.

Milý Janko, povieme Ti, ako robia dobré deti:

„Keď už majú svoje rúčky ušpinené od blata,

očistí ich dobré mydlo a vodička zohriata.“

 

7. Dažďové kvapky, majú malé labky.

Poskakujú po plechu a robia tam neplechu.

 

8. Vyrástol raz jeden dom, mama, ocko býva v ňom.

Ja ocko a mamina, my sme pekná rodina.

K domu vedie cestička, býva tam dedko aj babička.

Všetci sa radi máme a spolu sa často hráme.

 

9. Remeslá:

Pekár  s košom behá v meste, kominár mu stojí v ceste.

„Ustúp z cesty kominár, vybielim  ti celú tvár!“

„Ustúp pekár, odlož kôš, začiernim ti celý nos!“

 

10. Uzimená hviezdička po oblohe letí,

potešiť chce darčekmi všetky dobré deti.

Prileť milá hviezdička, prileť rýchlo k nám,

veď ja dobré srdiečko celkom iste mám.

 

11. Čierny krtko, malý žiačik, nič nevedel, neboráčik.

Neučil sa, len sa hral, všetkých krtkov zabával.

 S chuťou sa mu všetci smiali, Nevedkom ho nazývali.

Nevedel bé ani cé,  nespočítal krtince.

 

12. UMELEC

Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté.

Čiara nadol -  nos je to, ústa idú tadeto.

Kreslím, kreslím na hlave,

vlasy dlhé, belavé. Tri čiaročky – to je krk.

Čiri čiary, čiri čaj, to sú prsia s bruchom aj.

Ťahám čiaru dvojitú, zhora nadol tu i tu.

K týmto čiaram takto tak, spravím dolu hák aj hák.

Ešte čiri čiary z pliec a päť prstov nakoniec.

To je Kubo okatý, neumytý strapatý.

 

13. Predškolák som a už viem, nosom kresliť nemôžem.

Rovný chrbát, pevná rúčka, Podarí sa kruh aj slučka.

 

14. KOZLIATKA

Zaklopal vlk na vrátka:   „Otvorte mi kozliatka!

 Prenáramná je mi zima,  otvorte mi, prichýľte ma.“                                              

„Aj nám popod vrátka fúka,  zababuš sa do kožucha!“                                                 .

Vlk len búcha na vrátka: „Otvorte mi kozliatka!  

 Prenáramne som už hladný, nejedol som celé dva dni.“

„Pod vrátkami máme škáru, dáme ti tam trochu cmaru.“                                                                                       

Pokým chlípe, príde koza rohatá, buch do vlka a vlk kopŕc do blata.

 

15. Lienka malá ráno vstala, košieľku si v rose prala,
prišiel vietor z Donoval, košielku jej roztrhal.

 

16. Dostal som dnes vzácny dar, krásny nový šlabikár.

Onedlho celkom sám celý si ho prečítam.

Písmenko dám ku písmenku, mám z čítania radosť veľkú.

Naučím sa čítať slová, budem múdry ako sova.

 

17. Stavajú si mravce dom, aby mohli bývať v ňom.

Každý malú smietku nesie, ktorú našiel v poli, v lese.

Smietka k smietke, Drievko k drievku,

vystavali stavbu veľkú.

Konča lúky, k lesu blízko, stojí hrdé mravenisko.

 

18. Mravček

Spadol mravček na stebielko,  Nalomil si tykadielko.

Chodí, plače, ach, jaj, beda, bez tykadla žiť sa nedá.

 

19. Veď som ako bez hlavy. Ktože mi ho opraví?

Všetci vravia, čo to tára, Načo volať opravára?

 

20. Lienka – lúčna sestrička, dá mu obklad na líčka.

Potom včielka šikovná, tykadlo mu vyrovná.

Než sa mravček spamätal, tykadielko zdravé mal.

 

21. Hip! hop! za rieku, spadla šuška zo smreku

a so šuškou trpaslíček, poranil sa na malíček.

Prišla myška, pofúkala na boľačku masti dala

a trpaslík, kuk! Hneď bol ani buk.

 

22. Popoludní v sobotu, mali mravce robotu:

piati chodby zametali, štyria drevo ukladali,

traja kašu varili, dvaja prácu chválili.

A ten jeden, čo len stál, vybehol von z mraveniska

a Ondríka poštípal.

 

23. PIESEŇ:  Snehuliak
Postavím si snehuliaka na najbližšom brehu,
postavím si snehuliaka z bielučkého snehu.
Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám
a už stojí snehuliačik  a už stojí tam.

 

Košieľku má snehuliačik bielučkú a svetlú,
nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.
A keď deti uvidia ho, povedia si tak:
“Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!”

 

24. Kto sa dobre nenaje, ten zostane malý, 
toho žabka preskočí, toho kura zvalí. 
Koho zvalí, koho nie, mňa nie, moji milí, 
mne syr s mliečkom každý deň dodávajú sily.

 

25. Letí, letí, krídla nemá, ľahká je jak páperie,

Bielučká sťa košielôčka, čo mi mama vyperie.

A keď sadne na teplú dlaň, čosi kamsi-už jej niet.

Poletuje iba v zime a pozná ju celý svet.

 

26. SNEHULIAK

Snehuliačik pekný biely, Studený si chladný celý,

z uhlíkov máš gombíky, klobúk, hrniec veliký.

V ruke metla od Heleny, krásavec si vyfintený,

len jednu máš chybičku, miesto nosa mrkvičku.

 

27. DRIEME MACO V BRLOHU,
MRÁZ HO ŠTÍPE NA NOHU.
ZABUDOL SI NA NÔŽKY,
OBLIECŤ TEPLÉ PONOŽKY.

 

28. MEDVEĎ

Vyčistil si medveď dom, poriadok má teraz v ňom.

Žiadne smeti, ani prach, Zo zimy už nemá strach.

Pod perinu rýchlo skočí, na pravý bok hneď sa stočí.

V strede zimy každý rok, Ľahne si na druhý bok.

 

29. KRÁKA VRANA, NAHLAS KRÁKA, 
NEMÁ ČO DAŤ DO ZOBÁKA. 
ZAMRZLA JEJ VEČERA,
PO JEDLE SA OBZERÁ. 

 

30. CHODILA LÍŠTIČKA PO ĽADE,
ZLOMILA PAZÚRIK NA LABE.
- TERAZ NEPLAČ, 
NENARIEKAJ - JAJ, JAJ, JAJ,
ALE RÝCHLO K LEKÁROVI  UTEKAJ!

 

31. Kričí Vrčko na vranu, nesadaj mi na bránu!

Vrana kričí na Vrčka, čuš ty stará paprčka!

 

32. Šantil šašo šišatý, kvapol Saške na šaty,

Malinovej šťavy, machuľu jej spravil.

 

33. Báseň - BOĽAVÝ ZÚBOK

Raz v zelenom lesíku, sedel zajko na pníku. 

Sedel jajkal kvílil tíško, opuchlo mu včera líčko.

Tak ho našla líštička, milá, múdra kmotrička. 

Choď k trom dubom kúsok iba, tam náš zubný lekár býva, 

on ti zúbok vylieči, bez bolesti bez reči.

Išiel zajko, čo mal robiť, opuchnutý nechcel chodiť. 

Posadil sa do kresla, ale plakať neprestal.

Nerob zajko taký zhon, zúbok dáme raz dva von.

 Beží zajko od lekára, na bavlnke zub hompáľa 

a hneď prosí mamičku o červenú mrkvičku. 

Skáče hopká po vôli, už ho zúbok neboli......

 

34. Chytil rybár v rieke raka: "Dobrý obed na mňa čaká!"
Nazlostil sa milý rak, rozstrihal sieť cvaky-cvak.
Rybár skoro stratil reč, keď zistil, že rak je preč.
A rak? Veselo si pláva, rybárovi chvostom máva.

 

35. O ZVIERATKÁCH – pieseň

1. Pozerá sa zajko zvedavý, čo to naňho padá do trávy. Cupi cup, cupi cup, žalude naň hádže dub.

2. Priletela sojka z doliny, vraj má celkom čerstvé noviny. Škreky, škrek, škreky, škrek, oženil sa s jedľou smrek.

3. Vyčkávala líška zopár dní na sliepky pri starej horárni. Šuchy šuch, šuchy šuch, takmer prišla o kožuch.

4. Čo to kmotru straku napadlo, ukradla si kdesi zrkadlo. Che-che krá, che-che krá, teraz sa v ňom obzerá.

5. Kukulienka ráno spod buka dvakrát pekne deťom zakuká: „Kuku - kuk, kuku - kuk, a už viacej ani muk.

 

36. Kukulienka, kde si bola - pieseň

1. Kukulienka, kde si bola, keď tá tuhá zima bola?
Hajajaj, kukuku, sedela som na buku,
hajajaj, kukuku, sedela som na buku.
2. Sedela som na tom dube, kde janíčko drevo rúbe.
Hajajaj, kukuku, sedela som na buku,
hajajaj, kukuku, sedela som na buku.

 

37. Adam v škole nesedel, abecedu nevedel.

Prišli k nemu líšky, čítali mu z knižky.

Adam sa im čuduje, potom líškam sľubuje,

Tam na kraji hôrky chodiť do ich škôlky.

 

38. En ten tulipán, na moste je starý pá

n a pod mostom ryba s chvostom, chytajte ju bude hosťom.

Ale beda už je streda, voda vraví, že ju nedá. 

Teč si voda teč a my poďme preč.

 

39. Ženích žabiak z jazera, na žabičku zazerá.

Žaba, žabka, žabička, Budeš moja ženička?

Žabka zazeje zaškúli, Závoj sa jej neľúbi.

Žiali žabiak zelený, Že zas bude bez ženy.

 

40. Pieseň:

My sme veľkí škôlkári, my sa dobre máme,

a ten kto je kamarát, s tým sa vždy zahráme. 

Každý deň si zacvičíme, všeličo sa naučíme, 

poď sa aj ty s nami hrať, veď si tiež náš kamarát.

 

41. Sedí ryba pri potoku a hovorí reč,

na koho to slovo padne, ten musí ísť preč!

 

42. Červený kacheľ, biela pec – pieseň

Červený kacheľ biela pec, nevedela milá chleba piecť
iba jednu kuru upiekla, aj tá jej z pece utiekla.

Dohonila kuru na moste, vyprášila ju tam po chvoste,

Prečo si sa kura nepiekla, prečo si  z pece utiekla? 

 

43. SNEHULIAK – pieseň

Kde sa vzal, tu sa vzal, pri záhrade ráno stál. 

Čiapku sivú, hlávku krivú a fajku vám v ústach mal. 

V košieľke neborák, čože je to za panák, 

zasmiala sa mladá chasa, jaj, veď je to snehuliak.

 

44. Skákal srnček pochodníku, hľadal cestu ku seníku.

Povedz sojka spanilá, kde sa cesta stratila?

 

45. Ďobe ďateľ ťuki, ťuk, ošetruje starý buk.

Buk sa hnevá na červy, že mu lezú na nervi.

 

46. Naša zem je guľatá – pieseň

1. Naša zem je guľatá, umta – umta – umtata.

    žijú na nej zvieratá,  umta – umta – umtata.

    keby bola hranatá,  umta – umta – umtata.

    nebola by guľatá,  umta – umta – umtata.

2. Najväčšie je zviera slon, umta – umta – umtata

    nos má jako saxafón, umta – umta – umtata,

    keby nemal saxafón, umta – umta – umtata,

    nebol by to žiaden slon, umta – umta – umtata.

3. Najčistejšie zvieratká, umta – umta – umtata,

sú na zemi prasiatka, umta – umta – umtata,

hoc sa v blate váľajú, umta – umta – umtata,

predsa dobre chutnajú, umta – umta – umtata. 

4.  Zebru každý poznáme, umta – umta – umtata,

chodí stále v pyžame, umta – umta – umtata,

keď išla do divadla, umta – umta – umtata,

od hanby sa prepadla, umta – umta – umtata.

5.  Žirafa je najvyššia, umta – umta – umtata,

stále si len namýšľa, umta – umta – umtata,

 že sme všetci maličkí, umta – umta – umtata.

6.  Najlepšie sú opice, umta – umta – umtata,

sú ich v džungli tisíce, umta – umta – umtata,

keď banány nemali, umta – umta – umtata,

tak si laby lízali, umta – umta – umtata.

        

47. MUCHA

Spadla mucha do komína buchlo to až hrúza.
V peci práve kúriť chcela vyľakaná Zuza.
Už je koniec, Zuza skríkne, srdiečko jej búcha.
Kde sa vzala, tu sa vzala z pece lezie mucha.
Dobre veru vraví Zuza, že som neutiekla.
Ešte lepšie vraví mucha, žes ma neupiekla.

 

48. ČEREŠNIČKY
Čerešničky, čerešničky, čerešne,
vy ste sa mi rozsypali po ceste.
/:kto vás nájde, ten vás pozbiera,
  ja som mala včera večer frajera:/

Bol to šuhaj maľovaný, jak ruža,
toho som si vyvolila za muža,
/:ani by mu robiť nedala,
  len pre krásu doma chovala:/

 

49. Letí rozprávočka - * Báseň môžeme aj spievať na melódiu: “Pec nám spadla”

1. Letí, letí rozprávočka, letí šírym svetom
unavená, ale šťastná vracia sa vždy k deťom.

2. Navštívila staré časy s novými sa rovná,
Snehulienka, Ježibaba, aj Máša je dobrá.

3. Rozprávočky staré, nové, všetci radi máme,
radi si ich pozeráme z knižky prečítame.

4. Rozprávočka buď vždy s nami, nikdy neodchádzaj,
poteš malých, poteš veľkých, radosť nám prinášaj.


50. Zima, zima, detičky

Zima, zima, detičky, oziabu nás ručičky, hopi - hop, ťapi, ťap, nebojím sa nemám strach.

Na tie naše ručičky, dáme si rukavičky,............

Líčka máme červené a nošteky studené,...................

Zima, zima, detičky, oziabu nás nožičky,..............

Na tie naše nožičky, dáme si my čižmičky,.....

 

51. Sťahovanie vrabca

Ráno vrabec na plote rozpráva o robote.

Už o tom vie celý les, že sťahovať má sa dnes.

 – Ja som vrabec, čim-čim-čim, hneď si hniezdo postavím.

Možno nie hneď, možno potom, na čerešni, tam za plotom.

 Na obed ho bolí nôžka, rýchlo zmení plány troška.

Nezačnem dnes hniezdo stavať, chvíľku budem v starom spávať.

 No a večer za súmraku presviedča už starú straku:

– Možno o rok, dva či päť, postavím si hniezdo hneď.

 

52. Pomôžte im dobré deti

Sedí vrabec za oblôčkom smutne čviriká.

Tlačí sa mu pod krídelka zima veliká.

Nezobol os rána ani máčny mak,

Nuž ho deti neboráka nenechajte tak.

 

53. Padá sniežik padá sneh na malú sýkorku,

Učupená za oblokom čaká na kôrku.

Nasypme jej deti omrviniek pár,

Nech si zobne, lebo ešte ďaleko je jar.

 

54. Zaviate je šíre pole, prázdna záhrada,

Už sa vtáčkom uzimeným spievať nežiada.

Nesmelo nám klopú do okien i vrát,

Pomôžte im dobré deti, keď ich trápi hlad.

 

55. Kto má ruky tlieskať musí – pieseň melódia Hlava, ramená...

Kto má ruky tlieskať musí, kto to nevie nech to skúsi, kto má ruky tlieskať musí – ťapi,ťapi, ťap!

Kto má nohy dupať musí, kto to nevie nech to skúsi, kto má nohy dupať musí - ťapi,ťapi, ťap!

Kto má hlavu hojdať musí, kto to nevie nech to skúsi, kto má hlavu hojdať musí – hojdi, hojdi, hoj!

Kto má zadok vrtieť musí, kto to nevie, nech to skúsi, kto má zadok vrtieť musí – vrti, vrti, vrť!

 

56. My, predškoláci šikovní veľmi dobre vieme:
hore letí lietadlo, dole psíček drieme.
Vpravo dvere do triedy, do tej našej máme.
Vľavo sa vždy obzrieme, keď cez cestu prechádzame.
Tabuľa je pred nami, to už predsa vieme!
Za seba sa neobzrieme, keď tíško pracujeme.

 

57. V JESENNOM LESE - Libuša Friedová

Moknú listy, moknú kríky, moknú stromy zelené.

 Dáždik klope na hríbiky, na srnky a jelene.

 Kropí myšku, veveričku. Líške v čižmách čľapotá.

 Jazvec chodí v mokrom tričku. Aká mokrá robota!

 Moknem s ockom vedľa chaty, kým on drevo narúbe,

 o chvíľu sa ohník zlatý bude jašiť v kozube.

 

58. TVARY

Kamaráti rôznych tvarov, do sveta sa vybrali.

 Prešli celou zemeguľou, veselo si spievali.

Ja som krúžok ako guľka, každý si ma pekne guľka.

Ja som štvorec ako dom, každý môže bývať v ňom.

Ale, ale to je chyba, veď vám na ňom strecha chýba!

Vyriešim to ako nik, ja špicatý trojuholník.

 

59. VRABEC ČIM ČIM -Mária Rázusová – Martáková

Slnce páli, nebo žiari - vrabce sedia na konári,

robia krik, až v ušiach hučí: To mať syna lietať učí.

"Pozor, synček, na mňa hľaď! Takto sa pusť!" - volá mať.

"Ani za svet!" - vrieska Čimčim, "zabijem sa, dokaličím!"

"Nič sa neboj, rozpni krielka, veď to nie je výška veľká!

Hlávku takto, nôžky tak!..." "Juj, nie! Ja... ja... nie som vták!"

 "Čože nie si?" - kričí mati. "Nie som vták!" –

"No počkaj, dám ti!..."

Tak na radosť susedom čuť ich spor až na priedom.

 Lenže mať má svoju vôľu: drgne synka - ten bác dolu,

a jak padal z bydielka, chytro rozpäl krídelká.

 A už letí v krivej čiare na zem, na ker, na konáre

a mať za ním krúti zrak: "Vidíš, syn môj!... Budeš vták!"